Čalúnnictvo > História čalúnenia
Jednotlivé historické slohy vo výrobe nábytku budeme charakterizovať z pohľadu čalúnenia, a to nových kategórií, resp. typov čalúnených výrobkov, konštrukcií kostier vo vzťahu ku konštrukcii čalúnenia, čalúnnických technológií a materiálov používaných v čalúnnictve.
Stručné zhrnutie histórie čalúnenia prinášam v nasledujúcom texte, pre vážnejších záujemcov odporúčam učebnice - Čalúnenie nábytku I, II, III, kde história čalúnenia je podrobne rozpracovaná v prvej časti čalúnnickej trilógie.
Renesancia (cca 1500 – 1600 n. l.) vychádza zo zákonov Antiky. Čalúnené výrobky: truhla ako ukladací a sedací nábytok = lavica, truhla ako lôžko = truhlové lôžko, trón ako kreslo s baldachýnom, kolíska, čalúnené stoličky so zníženým sedákom rozkladacie kreslo na lôžko. Konštrukcia je odľahčená a prispôsobuje sa krivkám chrbtice (antropocentrizmus) a má rozkladacie spoje. Čalúnenie voľné pre ležanie, pevné pre sedenie; tvrdé na truhlu, ináč ploché s obšívanou hranou, alebo vysoké, bombírované. Technológia čalúnenia sa vyznačuje zdobením ozdobnými klincami s guľatou, oválnou alebo hviezdicovou hlavou; prešívanie je ukončené gombíkmi. Textílie sa upevňovali pomo-cou sponiek, kovovými klincami cez portu so strapcami či prámik alebo praciek. Materiály – na výplň a kyprenie sa používa najmä slama, kúdeľ, vlásie a perie. Poťahy sú brokáty a zamaty vyšívané zlatými niťami s krajkovým lemovaním z vlny alebo usne v hnedých odtieňoch s vytláčanými ornamentami.
Barok (cca 1600 – 1750 n. l.) sa vyznačuje vyumelkovanosťou a veľmi bohatým zdobením. Čalúnené výrobky: rozvíjajú sa rôzne nové typy sedacieho nábytku, napr. fotel, kreslo à la reine, bergère, ap. Kvalita čalúnenia bola vyhotovená podľa hodnosti a dôležitosti užívateľa: trón – kreslo – pohovka – stolička – taburet - skladacia stolička – vankúš voľne položený na zem. Čalúnenie je povinne pevné, vysoko mäkké, tzv. páperové. Technológia čalúnenia výrobkov je lemovanie prámikmi. Baldachýny sú doplnené pevnými, vyšívanými vonkajšími záclonami a vnútornými pohyblivými inofarebnými záclonami. Materiály na vyplňovanie a mäkčenie sa používajú tak ako v minulosti, naviac sa používa kapok a po prvé sa skúšajú nekalené kovové listové pružiny. Poťahy sú z brokátu a zamatu s veľkými kvetmi a gobelíny.
Rokoko (cca 172 – 1770 n. l.) pokračuje v štýle baroka, ale začína sa členiť na tvary výrobkov veľmi bohato vyrezávaných (rokoko francúzske) a tvary výrobkov striedme a málo zdobené. Čalúnené výrobky: vznikajú nové typy sedacieho nábytku, napr. šezlon, diván, otoman, vis-à-vis, confidente, ap. Konštrukcie postelí sú bez baldachýnov, kreslá majú opierky; kostry nábytku sú zo vzácnych drevín – mahagóny, eben, ap. Čalúnenie je pevné, doplnené voľnými vankúšmi. Technológia čalúnenia sa vyznačuje používaním kovových pružín. Materiály na vyplňovanie a mäkčenie sa používajú prírodné materiály, prevláda perie. Ako poťahy sa používajú tkané gobelíny, sypkovina, svetlé a pruhované damasky, alebo kvetinové a zvieracie motívy a figurálne výjavy. Roku 1703 vzniká cech čalúnnikov, ktorý bol oficiálne potvrdený v roku 1846 v Nemecku.
Klasicizmus (cca 1770 – 1850 n. l. = empír a biedermeier) predstavuje návrat k prírode a prirodzenosti návratom k ideám Grécka, Ríma a čiastočne Egypta. Čalúnené výrobky: vývoj nových sedacích výrobkov doplnených o špirálovito točené kovové pero = pružinu kalenú a galvanizovanú (objav vo Francúzsku okolo roku 1800), napr. kanape. Konštrukcia je symetrická s výrazným tvarom pre pohodlie. Čalúnenie je pevné aj voľné, s pružinami aj bez nich, nízke (tvrdé) i vysoké (mäkké). Technológia čalúnenia: očalúňujú sa aj opierky hlavy (uchá), bohato sa riasia (drapérie), zdobí sa klincami s porcelánovou hlavičkou, sponkami, prackami, ap. (vzor = Rím). Materiály výplňové sú rozšírené o africkú trávu, kokosové vlákno, sisal a fíber. Ako poťahové materiály sa používajú predovšetkým textílie: kvetované kretóny, čierny damask, pruhované ripsy, žakárske tkaniny.
Pseudoslohy (cca 1850 – 1900 n. l.) kopírujú historické slohy, pričom sa uplatňuje továrenská výroba – ručné remeslá sú na úpadku. Technológia čalúnenia: zdobí sa strapcami, šnúrovými strapcami a prámikmi. Poťahy: tkaniny s bohatými vzormi. Súčasný novovek zahŕňa nasledujúce slohy, ktoré sú charakteristické prudkým rozvojom čalúnených výrobkov a čalúnenia priemyselnou výrobou.
Secesia (cca 1894 – 1920 n. l.) napodobňuje historické štýly moderným spôsobom: jednoduchosť tvaru, účelnosť. Dekoratívny prvok: kvet lekna, vavrínu, povoje, lišajníka a iných kvetov.
Funkcionalizmus (cca 1920 – 1940 n. l.) uprednostňuje umelecké smery (kubizmus, art déco) alebo hlása purizmus a konštruktivizmus, ktoré hlásajú výrobu nábytku s krajnou účelnosťou výtvarného výrazu bez ozdobných prvkov a nezakrývajúcich konštrukciu výrobku. Čalúnené výrobky: nastupuje éra kovového nábytku. Poťahy: nosná textília s abnormálnou pevnosťou a nosnosťou, tzv. trojité železné plátno, poťahy s krištáľom reagujúcim na zmeny tepla, teda aj zmenu farby.
Jednotlivé historické slohy vo výrobe nábytku budeme charakterizovať z pohľadu čalúnenia, a to nových kategórií, resp. typov čalúnených výrobkov, konštrukcií kostier vo vzťahu ku konštrukcii čalúnenia, čalúnnických technológií a materiálov používaných v čalúnnictve.
Stručné zhrnutie histórie čalúnenia prinášam v nasledujúcom texte, pre vážnejších záujemcov odporúčam učebnice - Čalúnenie nábytku I, II, III, kde história čalúnenia je podrobne rozpracovaná v prvej časti čalúnnickej trilógie.
STAROVEK
(obdobie cca 4000 p. n. l. až 100 p. n. l.) je charakteristický jednak architektúrou orientálnych starovekých národov – najmä Egypťania, Asýrčania, Babylončania a Mezopotámčania majú vplyv na vývoj čalúnenia – jednak antickou architektúrou, ktorá sa rozvíjala v starom Grécku a Ríme (ríša aj republika). Čalúnené výrobky sa vyznačujú strnulosťou pri sedení (Orient), postele majú zábrany proti pádu (Orient). Gréci konštruujú stoličky (aj skladacie), pohovky a tróny a vylepšujú kreslá a sedačky – osobitne pre ženy, pre starých ľudí a božstvo (panovníkov) – majú opierky. Etruskovia vyrábajú lôžka v tvare koša. Čalúnenie je pevné, tzn. pripevnené ku kostre (Egypťania, Gréci a Etruskovia) ako aj voľné (Egypťania, Gréci a Rimania). Technológie čalúnenia: hranovanie, prešívanie, zdobenie strapcami, šnúrovými strapcami, stuhami a prámikmi (Egypťania, Rimania), ako aj vyšívaním (Gréci). Materiály používané na výplne a mäkčenie sú vláknité – rôzne druhy tráv, konské vlá-sie, slama, mach, perie (pre ženy); na kostry sa používa drevo, kameň, prútie aj kov. Na poťa-hy sa v Egypte používajú kože farbené na červeno, výšivky, tkaniny, brokáty a v Ríme aj mäkké tkaniny ako sú plyše a zamaty v purpurovej farbe.STREDOVEK
(obdobie cca 300 n. l. až 1500 n. l.) v Európe môžeme charakterizovať slohmi predrománskym (300 – 1000 n. l.), románskym (950 – 1250 n. l.) a gotickým (1230 – 1500 n. l.). Čalúnené výrobky sú tvarom aj funkciou pokračovaním starej Antiky – vyvinuli sa truhlové kreslá, sklápacie sedačky, kreslá sú doplnené o podnožky, posteľ sa staví na pódium a má rošt. V gotickom slohu sa rozlišuje vysoké trónne kreslo, truhlové kreslo s baldachýnom a široká posteľ s baldachýnom alebo s bohatými farebnými záclonami. Čalúnenie prevláda voľné, podnožky a sedáky kresiel v gotickom slohu, najmä vo Francúzsku je pevné. Technológie čalúnenia sa vyznačujú bohatou zdobnosťou výšivkami a zlátením, závesami a záclonami (predrománsky sloh); vysoké čalúnenie sa tvaruje do oblín s riasením, výšivkou alebo krajkou (románsky sloh). V gotike sa používajú baldachýny, lôžkové čelá sa očalúnili; výrobky sa zdobili strapcami a kovovými klincami alebo sa vykladali kožami a kovom. Materiály sa menia v oblasti poťahov: typickým znakom predrománskeho slohu je polkruh a rastlinná ornamentika; v románskom slohu sa používajú kožušiny, ozdobné prestieradlá a koberce, v gotickom slohu sa do brokátov a zamatov votkávajú do vzorov zlaté nite alebo zo nite zo žltého hodvábu, výšivky sú krížikové s motívmi révového listu, ružíc ľalií alebo zvierat alebo majú geometrický tvar vo farbe červenej, zelenej a modrej.NOVOVEK
(obdobie od roku 1500 n. l. až do súčasnosti) je možné rozdeliť na ranný novovek (XVI. – XIX. storočie) a súčasný novovek – vek technokracie (XX. – XXI. storočie). Ranný novovek zahŕňa nasledujúce slohy, ktoré sú charakteristické prudkým rozvojom čalúnených výrobkov a čalúnenia.Renesancia (cca 1500 – 1600 n. l.) vychádza zo zákonov Antiky. Čalúnené výrobky: truhla ako ukladací a sedací nábytok = lavica, truhla ako lôžko = truhlové lôžko, trón ako kreslo s baldachýnom, kolíska, čalúnené stoličky so zníženým sedákom rozkladacie kreslo na lôžko. Konštrukcia je odľahčená a prispôsobuje sa krivkám chrbtice (antropocentrizmus) a má rozkladacie spoje. Čalúnenie voľné pre ležanie, pevné pre sedenie; tvrdé na truhlu, ináč ploché s obšívanou hranou, alebo vysoké, bombírované. Technológia čalúnenia sa vyznačuje zdobením ozdobnými klincami s guľatou, oválnou alebo hviezdicovou hlavou; prešívanie je ukončené gombíkmi. Textílie sa upevňovali pomo-cou sponiek, kovovými klincami cez portu so strapcami či prámik alebo praciek. Materiály – na výplň a kyprenie sa používa najmä slama, kúdeľ, vlásie a perie. Poťahy sú brokáty a zamaty vyšívané zlatými niťami s krajkovým lemovaním z vlny alebo usne v hnedých odtieňoch s vytláčanými ornamentami.
Barok (cca 1600 – 1750 n. l.) sa vyznačuje vyumelkovanosťou a veľmi bohatým zdobením. Čalúnené výrobky: rozvíjajú sa rôzne nové typy sedacieho nábytku, napr. fotel, kreslo à la reine, bergère, ap. Kvalita čalúnenia bola vyhotovená podľa hodnosti a dôležitosti užívateľa: trón – kreslo – pohovka – stolička – taburet - skladacia stolička – vankúš voľne položený na zem. Čalúnenie je povinne pevné, vysoko mäkké, tzv. páperové. Technológia čalúnenia výrobkov je lemovanie prámikmi. Baldachýny sú doplnené pevnými, vyšívanými vonkajšími záclonami a vnútornými pohyblivými inofarebnými záclonami. Materiály na vyplňovanie a mäkčenie sa používajú tak ako v minulosti, naviac sa používa kapok a po prvé sa skúšajú nekalené kovové listové pružiny. Poťahy sú z brokátu a zamatu s veľkými kvetmi a gobelíny.
Rokoko (cca 172 – 1770 n. l.) pokračuje v štýle baroka, ale začína sa členiť na tvary výrobkov veľmi bohato vyrezávaných (rokoko francúzske) a tvary výrobkov striedme a málo zdobené. Čalúnené výrobky: vznikajú nové typy sedacieho nábytku, napr. šezlon, diván, otoman, vis-à-vis, confidente, ap. Konštrukcie postelí sú bez baldachýnov, kreslá majú opierky; kostry nábytku sú zo vzácnych drevín – mahagóny, eben, ap. Čalúnenie je pevné, doplnené voľnými vankúšmi. Technológia čalúnenia sa vyznačuje používaním kovových pružín. Materiály na vyplňovanie a mäkčenie sa používajú prírodné materiály, prevláda perie. Ako poťahy sa používajú tkané gobelíny, sypkovina, svetlé a pruhované damasky, alebo kvetinové a zvieracie motívy a figurálne výjavy. Roku 1703 vzniká cech čalúnnikov, ktorý bol oficiálne potvrdený v roku 1846 v Nemecku.
Klasicizmus (cca 1770 – 1850 n. l. = empír a biedermeier) predstavuje návrat k prírode a prirodzenosti návratom k ideám Grécka, Ríma a čiastočne Egypta. Čalúnené výrobky: vývoj nových sedacích výrobkov doplnených o špirálovito točené kovové pero = pružinu kalenú a galvanizovanú (objav vo Francúzsku okolo roku 1800), napr. kanape. Konštrukcia je symetrická s výrazným tvarom pre pohodlie. Čalúnenie je pevné aj voľné, s pružinami aj bez nich, nízke (tvrdé) i vysoké (mäkké). Technológia čalúnenia: očalúňujú sa aj opierky hlavy (uchá), bohato sa riasia (drapérie), zdobí sa klincami s porcelánovou hlavičkou, sponkami, prackami, ap. (vzor = Rím). Materiály výplňové sú rozšírené o africkú trávu, kokosové vlákno, sisal a fíber. Ako poťahové materiály sa používajú predovšetkým textílie: kvetované kretóny, čierny damask, pruhované ripsy, žakárske tkaniny.
Pseudoslohy (cca 1850 – 1900 n. l.) kopírujú historické slohy, pričom sa uplatňuje továrenská výroba – ručné remeslá sú na úpadku. Technológia čalúnenia: zdobí sa strapcami, šnúrovými strapcami a prámikmi. Poťahy: tkaniny s bohatými vzormi. Súčasný novovek zahŕňa nasledujúce slohy, ktoré sú charakteristické prudkým rozvojom čalúnených výrobkov a čalúnenia priemyselnou výrobou.
Secesia (cca 1894 – 1920 n. l.) napodobňuje historické štýly moderným spôsobom: jednoduchosť tvaru, účelnosť. Dekoratívny prvok: kvet lekna, vavrínu, povoje, lišajníka a iných kvetov.
Funkcionalizmus (cca 1920 – 1940 n. l.) uprednostňuje umelecké smery (kubizmus, art déco) alebo hlása purizmus a konštruktivizmus, ktoré hlásajú výrobu nábytku s krajnou účelnosťou výtvarného výrazu bez ozdobných prvkov a nezakrývajúcich konštrukciu výrobku. Čalúnené výrobky: nastupuje éra kovového nábytku. Poťahy: nosná textília s abnormálnou pevnosťou a nosnosťou, tzv. trojité železné plátno, poťahy s krištáľom reagujúcim na zmeny tepla, teda aj zmenu farby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára