Opäť sa vraciame k téme spánku. Dôvodom je vývoj novej konštrukcie čalúnenia na postele v nemocničných zariadeniach. Sám som si v nedávnej minulosti vyskúšal niekoľko dňový pobyt na nemocničnom lôžku a nadobudol som dojem, že by sa v tejto oblasti dalo minimálne na čalúnenej časti lôžka čo-to vylepšiť.
Potrebujeme však dôkladnejšie a podrobnejšie informácie o spánku, najmä nás zaujíma tuhý spánok, kedy sa zdajú byť reakcie mozgu na podnety zvonku výrazne nižšie, než je tomu u plytkého spánku. Predpokladáme, že mnohé ťažké stavy pacienta v kombinácii so spánkom spôsobujú zníženú schopnosť organizmu meniť polohy tela. Problémom môžu byť zníženie schopnosti uzdravovania, zvýšenie bolesti, stresu, preležaniny a podobne.
Čo je spánok?
Spánok je všadeprítomné a univerzálne správanie živých organizmov. Spánok zaberá približne tretinu nášho života a je prítomný u každého živočíšneho druhu. Spánok je základné správanie organizmov, už čiastočné zbavenie spánku má vážne dôsledky pre poznávanie, nálady a zdravie. Všetky dostupné dôkazy naznačujú, že mozog potrebuje spánok, aby správne fungoval. Dôvody, prečo je tomu tak, zostávajú nejasné.
Výskumníci predpokladajú, že kľúč k spánku sa nachádza niekde medzi bunkovou a systémovou úrovňou. Preto používajú kombinácie rôznych prístupov od genetiky múch po počítačové simulácie, aby pochopili účel a podstatu spánku.
Mnoho ročné úsilie prinieslo hypotézu synaptickej homeostázy, ktorá tvrdí, že spánok udržiava synaptickú homeostázu. V podstate sa jedná o to, že spánok je akási cena, ktorú musíme zaplatiť za plasticitu v stave bdenia a jej funkciou je regulácia celkovej homeostázy. Výskum smeruje k výuke mozgu počas spánku. Pre nás je však dôležitejšie bádanie za zdravím, teda zdravý spánok, aby sme sa mohli venovať oblasti nášho vývoja, ktorou je v súčasnosti "zdravotný matrac".
Prečo máme tuhý spánok?Aj v spánku nám centrá v mozgovej kôre „pracujú naplno“. Tak prečo nevieme nič o svete okolo nás ? Prečo máme taký tuhý spánok ? Možno si niekto povie, prečo my čalúnnici venujeme toľko pozornosti spánku ? Dôvod je jednoduchý, spánok zaberá veľkú časť nášho času. Potrebujeme o ňom vedieť čo najviac, aby sme vedeli pre zdravý spánok navrhnúť a vyrobiť tie najlepšie matrace. Poznáte to: "ako si ustelieš, tak budeš spať".
Tím vedcov vedený Giuliom Tononim z University of Wisconsin v americkom Madisonu zistil, že spiaci mozog má síce v činnosti centrá mozgovej kôry, ale tieto centrá spolu „nekomunikujú“. Tononi sledoval činnosť mozgu šiestich do krajnosti ospalých dobrovoľníkov. Tesne pred usnutím im transkraniálnou magnetickou stimuláciou podráždil časť mozgovej kôry pravého čelného laloka. Táto metóda stimulácie mozgu je založená na skutočnosti, že magnetické pole o vhodnej sile dokáže uviesť do pohybu elektróny v nervovom tkanive a príslušnú oblasť mozgu tak dočasne „nakopne“.
Po magnetickom „nakopnutí“ časti mozgovej kôry sa ospanlivcom „prebrali“ i ďalšie centrá v mozgovej kôre. Niektoré sa nachádzali rovnako ako stimulované centrum v pravom čelnom laloku a iné boli v pravom temennom laloku. Podobný vzor aktívnych centier mozgovej kôry bol patrný aj na ľavej mozgovej hemisfére.
Tononi z toho vyvodil, že v bdelom stave sú centrá mozgovej kôry navzájom prepojené a „hovoria“ spolu. Keď dobrovoľníci zaspali, dokázal im Tononi aktivovať transkraniálnou magnetickou stimuláciou vybranú oblasť mozgovej kôry – ale tým to skončilo. Žiadne ďalšie centrum sa k nabudenej mozgovej kôre nepridalo. Tononi z toho vyvodzuje: stav „bezvedomia“ má počas spánku na svedomí narušená komunikácia medzi centrami mozgovej kôry.
Tononi uskutočnil stimuláciu pri pacientoch v tzv. non-REM spánkovej fáze, kedy spíme skutočne ako drevo, máme tuhý spánok. Teraz sa pripravuje k pokusom na dobrovoľníkoch v tzv. REM fáze, ktorá je typická tým, že pri nej pod zatvorenými viečkami rýchlo pohybujeme očami. V tejto fáze sa nám tiež snívajú sny. Podľa Tononiho môžeme očakávať, že počas REM spánku bude komunikácia medzi centrami mozgovej kôry do určitej miery zachovaná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára