Priadze, nite a ich číslovanie, súkanie

Čalúnnictvo > Priadze, nite a ich číslovanie, súkanie

Priadze, nite Mierou pre určenie jemnosti priadze a nití je číslo, ktoré vychádza z dĺžky a hmotnosti („váhy“). Medzinárodné normy uznávajú nasledujúce systémy číslovania priadzí, resp. nití. I. Číslovanie metrické – Nm. Matematicky vyjadrené Nm = L / H, kde L je počet metrov jednoduchej priadze pripadajúcich na 1 (jeden) gram (H). Napríklad Nm 100 znamená, že 100 metrov jednoduchej priadze váži 1 gram. Podrobnosti k tejto téme uvádzam v knihách Čalúnenie nábytku I, II, III.

Pokiaľ sa bude jednať o nite, resp. súkané priadze, potom je číslo Nm ovplyvňované jednoduchou priadzou; znamená to toľko, že sa za základným číslom uvedie množstvo jednoduchých priadzí tvoriacich niť. Napríklad označenie Nm 100/3 znamená, že 100 metrov jednoduchej priadze váži 1 gram (prvé číslo v zlomku). Z čísla za lomítkom vyplýva, koľko jednoduchých priadzí bolo zosúkaných dohromady – v našom prípade 3. Tento príklad číslovania, vychádzajúc z uvedených skutočností, sa číta nasledovne: jemnosť 1 gramu nite je zosúkaná z 3 nití dĺžky 33, 3 m (100 : 3 = 33,3) alebo zo 100 metrov jednoduchej nite.

Číslovanie metrické sa používa pre šijacie hodváby a syntetické šijacie zosúkané nite. II. Anglické číslovanie – NeB (u nás aj ČaBa) Matematicky vyjadrené NeB = L / H, kde L je počet metrov jednoduchej priadze pripadajúcich na 0,59 gramov (H). Napríklad NeB 60 znamená, že 60 metrov jednoduchej priadze váži 0,59 gramov. Pokiaľ sa bude jednať o niť alebo zosúkanú priadzu napr. z troch nití tejto jemnosti, potom sa označí ako NeB 60/3. Vysvetlenie je rovnaké ako pri Nm.

Číslovanie anglické sa používa pre bavlnené šijacie nite a bavlnené šijacie zosúkané nite. III. Titer Deniér - TD Matematicky sa vychádza zo základu TD = H / 9000, kde H udáva, koľko gramov váži 9000 m nite alebo zosúkanej priadze. Napríklad jednoduchá priadza alebo niť o dĺžke 9000 m váži 18 gramov, pak má jemnosť 18 deniérov (TD). Označovanie titrom deniér (TD) sa používa pri priadzach alebo nitiach z prírodného hodvábu a chemických vlákien. IV.

Titer Ttex – medzinárodné číslovanie Matematicky sa vychádza zo základu Ttex = H / 1000, kde H udáva, koľko gramov váži 1000 m nite alebo zosúkanej priadze. Napríklad jednoduchá priadza alebo niť o dĺžke 1000 m váži 40 gramov, potom má jemnosť 40 texov (Ttex). Texové číslo je možné udávať v dieloch (deci) alebo násobkoch (kilo), a to: dtex = 10 × tex alebo ktex = tex : 1000. Pokiaľ sa bude jednať o niť alebo zosúkanú priadzu napr. z troch nití tejto jemnosti, potom sa označí ako Ttex 40/3. Je možná aj kombinácia, kedy každá z 3 nití je zosúkaná ešte z ďalších nití, napr. 2. Pritom zápis Ttex 40/3/2 má rovnaké vysvetlenie ako je pri Nm.

TD a Ttex sú číslovania hmotnostné, kedy je rozhodujúca hmotnosť určitej dĺžky nite alebo priadze; naopak anglické a metrické číslovanie je dĺžkové. Vtedy sa pýtame, koľko meria určitá hmotnosť nite, resp. priadze. Prepočítavacie vzorce zo známeho systému číslovania jemnosti do neznámeho systému: Číslo metrické – Nm: NeB = Nm × 0,59; TD = 9000 : Nm; Ttex = 1000 : Nm Anglické číslo – NeB: Nm = NeB : 0,59; TD = 5310 : NeB; Ttex = 590 : NeB Titer Deniér - TD: Nm = 9000 : TD; NeB = 5310 : TD; Ttex = TD : 9 Titer Ttex: Nm = 1000 : Ttex; NeB = 590 : Ttex; TD = Ttex × 9

KONŠTRUKCIA ŠIJACEJ NITE


Každá šijacia niť má svoju konštrukciu. Jej základom je jednoduchá priadza. Jestvuje niekoľko rôznych typov priadzí, ktoré sa medzi sebou líšia konštrukciou. 1.) Multifilamentárna priadza (-> multifilamentárna niť): tento typ priadze pozostáva z vysoko jemných nekonečných jednotlivých vlákien – filamentov; v jednej multifilamentárnej priadze sa združuje až 200 vlákien. 2.) Opradená priadza, tzv. jadrová priadza (-> jadrová niť – Core spun, resp. Nite z oipradených priadzí): Táto priadza má jadro vytvorené z početných multifilamentov, ktoré sú opradené „plášťom“ zo strižových (staplových) vlákien. 3.) Pradená priadza z rovnako dlhých vlákien (-> konvertorová niť alebo nite z 3-cylindrových priadzí): Priadze zo syntetických surovín vznikajú rezaním (konvertorovaním) v rezacom konvertore z nekonečne dlhého surového vláknitého materiálu, tj. staplových vlákien, na dĺžku 40 mm.

Prírodné vlákna sa spracovávajú najčastejšie z vysoko kvalitnej bavlny mako, ktorá má rovnomerne dlhé vlákna o dĺžke cca 40 mm. Preto aj konvertorové staplové vlákna majú túto dĺžku, aby imitovali kvalitnú bavlnu. 4.) Pradená priadza z nerovnako dlhých vlákien (-> staplová, strižová niť, resp. chappé niť): Vlákna nití zo syntetických surovín sa tiež nazývajú trhané staplové vlákna, pretože vznikajú trhaním v trhacom konvertore z nekonečného filamentárneho vláknitého materiálu. Z prírodných materiálov na výrobu obdobnej priadze, resp. nite sa používa hodváb chappé (šapé). Typické pre prírodné aj syntetické priadze, nite je dĺžka vlákien v rozmedzí 20 mm – 70 mm. 5.)

Vzduchom tvarované priadze (-> vzduchom tvarovaná niť): Jednotlivé filamenty sa spájajú vírením vzduchu v priadzi, pričom týmto vírením vznikajú slučky, ktoré vytvárajú charakteristické textilné útvary často nepravidelného tvaru (v priereze: hviezdica ORION, štvorec, ovál, ...). Spravidla 2 – 3 priadze sa sdružia, zosúkajú a tak vytvoria šijaciu niť. Pre konštrukciu priadzí a nití je dôležité si uvedomiť význam základných konštrukčných pojmov tvorby nití. Združovanie znamená, z koľkých jednoduchých priadzí sa skladá niť, resp. zosúkaná priadza. Pri popise hrúbky šijacej nite sa píše číslica za lomítkom jemnosti, ktorá označuje združenie jednoduchých priadzí do 1 nite.

Z výrobného hľadiska sa združovaním označujú operácie spájania jednoduchých priadzí. Príklad: Nm 100/3 znamená, že niť bola vyrobené z 3 jednoduchých priadzí (číslica 3 za lomítkom). Zákrut priadzí a (zosúkanýc)h nití. Priadze sa dodáva pred ďalším spracovaním na niť zákrut. Tento zaistí pradenej priadzi požadovanú súdržnosť jednotlivých vlákien, čím predurčí pevnosť šijacej nite. Vo všeobecnosti zákrut zabezpečuje u všetkých typov priadzí lepšiu kompaktnosť a vyššiu súdržnosť priadzového systému.

Niť vyrobená združovaním viacerých priadzí dosahuje taktiež zákrut, a to preto, aby v prvom rade zviedol paralelne vedľa seba ležiace priadze. Pri zakrúcaní priadzí a nití existujú 2 možnosti smeru zákrutu. Zákrut S (ľavotočivý) a Z (pravotočivý) priadzí a súkaných nití. Zvyčajne majú priadze zákrut S a priadze súkané, nite zákrut Z. Vychádza sa z dôvodu, že pre prevažnú časť šijacích procesov je zákrut Z výhodnejší.

Zásadne majú priadze a nite vždy zákrut opačný, aby sa dodala šijacej niti vyššia stabilita. Počet zákrutov ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom charakter nite. Málo zákrutov dáva voľnú, otvorenú a spravidla veľmi mäkkú niť; vysoký počet zákrutov vedie k uzatvorenej, tvrdej šijacej niti, ktorá je náchylná ku tvorbe slučiek a hrčkavosti.

Priamo súkané nite a viacnásobne súkané nite. Najbežnejšie používané šijacie nite, tzv. univerzálne, sú súkané priamo z 2 alebo 3, zriedka zo 4 jednoduchých nití. To znamená, že finálna niť sa produkuje „priamo“ z jednoduchých priadzí, napr. v kombinácii zákrutov 4S – 2S - 1Z. Viacnásobne zosúkané nite, resp. nite z viacstupňovitého súkania, s ktorými sa stretávame výlučne v oblasti hrubých nití a v prípade špeciálneho použitia (napr. dratve), sa vyrábajú z viacerých zosúkaných nití.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára