V minulosti si ľudia mysleli, že spánok je stav, v ktorom sa všetky činnosti tela spomalia alebo zastavia. Dnes vieme, že to nie je pravda. Čo sa s nami počas spánku deje? Napriek tomu, že sa naše telá zjavne menej hýbu a počas spánku vydávame oveľa menej hluku, v našom mozgu a mysli sa odohrávajú mnohé dramatické zmeny. Niektoré nervové bunky v našom mozgu dokonca pracujú s 5 až 10 krát väčšou frekvenciou ako počas bdenia. Prečo vlastne spíme? Celé storočia si ľudia mysleli, že poznajú odpoveď - aby sme si oddýchli. Áno, oddych je síce súčasťou spánku, ale viac aktivity počas bdenia neznamená, že budeme viac spať, a naopak, fyzický odpočinok počas dňa neodbúrava pocit spánku, skôr naopak.
Vonkajšie správanie sa človeka počas spánku:
1. Minimálny pohyb - kráčanie, hovorenie, písanie, atď. sa nám zvyčajne nespájajú s predstavou spánku
2. Stereotypná poloha - zvyčajne pri spánku ležíme a je pravdivé, že ľudia napríklad nespia počas toho ako robia stojku na rukách.
3. Znížené reakcie na vonkajšie stimuly - počas spánku nereagujeme na zvuky nižšej intenzity, dotyky a iné podnety ktoré by sme si normálne počas bdenia uvedomovali
4. Reverzibilita - zo spánku sa môžeme bez námahy prebudiť, na rozdiel od kómy alebo smrti.
Na základe posledných výskumov sa zistilo, že v organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny nastavené na 24 hodín. Súčasťou nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom. Napríklad rastový hormón, veľmi dôležitý v období detstva a dospievania, sa vylučuje počas fázy hlbokého spánku. Ďalšou z funkcií nášho organizmu je regulácia telesnej teploty, ktorá sa v spánku znižuje (až o 1°C). Jedným z vysvetlení tohto javu je, že počas spánku máme znížený metabolizmus a príjem energie, a teda organizmus sa snaží energiou maximálne šetriť. Niektoré štúdie však dokazujú, že taká istá úspora by nastala aj v prípade, že voľne oddychujeme.
Spánok je teda aktívny, nie pasívny dej. Mozog počas spánku prechádza aktívnou reorganizáciou a spotrebúva také isté množstvo glukózy a kyslíka, ako počas bdenia. Je nevyhnutnou súčasťou života. Odopieranie si spánku má mnohé negatívne dôsledky, a to už po 24 hodinách. Najčastejšie sú to poruchy nálady, depresie, psychomotorické chvenie, vizuálne a sluchové poruchy a disorganizácia myslenia. Dĺžka spánku je u každého individuálna: priemerne však spíme 6-8 hodín za noc.
Priemerne prespíme:
• 1/3 nášho života (24 rokov!)
• až polovicu prvého roku nášho života
• menej a menej s narastajúcim vekom
Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje:
• elektroencephalograf (EEG) - prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek
• elektrooculograf (EOG) - prístroj na zaznamenávanie pohybov očí
• elektromyograf (EMG) - prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity svalov.
Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku. Vedci zistili, že samotný spánok sa skladá z piatich fáz, ktoré tvoria takzvaný spánkový cyklus. Tento sa ešte rozdeľuje na non- REM spánok a REM spánok.
Non-REM spánok:
Fáza 1 a 2 - ľahký spánok Čo sa deje v týchto fázach spánkového cyklu? Fáza 1 dĺžka spánku je približne 5%; zaspávame, "vchádzame" do spánkového cyklu, alebo sa z neho prebúdzame; oči sa pohybujú veľmi pomaly; svalová aktivita sa spomaľuje. Z tejto fázy sa môžeme veľmi rýchlo prebudiť.
Fáza 2 približne 50% spánku; spomaľuje sa mozgová aktivita; zastavuje sa pohyb očí; klesá telesná teplota; dýchanie sa stáva veľmi pravidelným. Fáza 3 a 4 - hlboký alebo pomalý spánok.
Fázy 3 a 4 (hlboký spánok):
• prebieha tu väčšina regeneračných procesov;
• žiadne pohyby očí;
• žiadna svalová aktivita;
• krvný tlak a tep sa spomaľujú. Zobudiť niekoho v tejto fáze je veľmi ťažké. Po prebudení ešte nie sme schopní okamžitej reakcie, cítime sa "grogy" a aj po niekoľkých minútach od prebudenia sme dezorientovaní.
REM spánok:
Fáza 5 - fyziologický spánok. Fáza, keď človek oddychuje. Piata fáza je od predchádzajúcich štyroch výrazne odlišná. REM je skratka anglického slova Rapid Eye Movement, čo v preklade znamená rýchly pohyb očí. Tento pojem vyjadruje charakteristickú črtu piatej spánkovej fázy - počas nej sa nám totiž prudko hýbu očné gule, navonok sa zdá, ako keby sme v spánku rýchlo žmurkali.
Charakteristika REM spánku:
• v mozgu prebieha akési usporiadavanie zážitkov a aktivít, ktoré sme mali počas dňa;
• dýchanie je zrýchlené, nepravidelné a plytké;
• očami rýchlo mykáme rôznymi smermi;
• znížené svalové napätie;
• tep a krvný tlak sa zvyšujú, u mužov môže nastať erekcia. Ak niekoho zobudíme v tejto fáze spánku, zvyčajne opisuje nelogické alebo nereálne príbehy - sny.
Týchto päť fáz sa pravidelne opakuje, počas jednej noci absolvujeme zvyčajne 4 až 5 spánkových cyklov. Jeden spánkový cyklus trvá v priemere 90 minút, z čoho 80 minút pripadá na non-REM spánok a iba 10 minút na REM spánok.
Spánok sa mení aj s vekom:
• Novorodenci spia priemerne 16-18 hodín, deti okolo 10 hodín, mládež približne 8 hodín, dospelí jedinci 7-8 hodín, starší ľudia 5-6 hodín za deň.
• REM fáza, ktorá u dospelých predstavuje približne 20 % spánku, trvá u novorodencov až 50 % spánkového cyklu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára